Marec 2005

 

 


Ing. Ctibor Pilch,
Katedra bankovníctva a medzinárodných financií
Národohospodárskej fakulty
Ekonomickej univerzity v Bratislave

 

                                             Etické kódexy vo finančných inštitúciách.

Jedným z najvýznamnejších a najznámejších spôsobov implementácie a inštitucionalizácie  etiky do podnikania  je etický kódex  firmy.
Prostredníctvom etického kódexu  firma dáva na vedomie svojim pracovníkom
i okoliu, že etika je dôležitou súčasťou jej činnosti.
Etické kódexy finančných inštitúcií  predstavujú skupinové etické normy, ktoré by mali usmerňovať každého člena skupiny. Pomocou nich firmy deklarujú svoje stanovisko k morálnym problémom v podnikaní  a súčasne inštitucionalizujú
etiku do svojej činnosti.
Hlavnou funkciou etického kódexu je regulácia správania jednotlivca  alebo skupiny v súlade s určitými skupinovými etickými normami.
Kódex zároveň rozširuje súbor nástrojov na riadenie ľudí. Takisto pomáha riešiť konfliktné situácie , uľahčuje  pracovníkovi rozhodnutie v situáciách, keď mu chýba orientácia medzi správnym a nesprávnym. Súčasne pomáha jednotlivcovi alebo skupine formovať návyky hodnotiť svoje správanie  v súlade s etickými normami.
Etické kódexy sa spravidla rozlišujú podľa obsahu a typu inštitúcie, pre ktoré sa vypracovávajú.

V literatúre sa podľa obsahu rozlišujú tieto typy
/Remišová,A.:Etické kódexy,1998,Ekonóm, s.15/:

a/ ašpiračný kódex, ktorý vyjadruje ideál, ku ktorémiu by konanie ľudí malo  
    smerovať
b/ výchovný kódex, ktorý obsahuje presne určené pokyny s presnou interpretáciou
    a opisom
c/ regulačný kódex, v ktorom sa nachádzajú podrobne rozpracované morálne
    požiadavky.

Podľa subjektu, pre ktorý je kódex vypracovaný,  rozlišujeme

- profesijné kódexy
- odvetvové kódexy
- firemné kódexy

Profesijné etické kódexy spravidla požadujú vyššií morálny štandard od svojich členov. Vo všeobecnosti sú v takýchto kódexoch vyjadrené morálne normy, ktoré sú vyššie, ako normy platiace pre verejnosť. Keďže spoločnosť  poskytuje konkrétnej profesii istú autonómiu, nárokuje si požadovať od členov profesie aj plnenie vyšších noriem, než platia pre iných.
Takýto kódex  ochraňuje záujmy slúžiace professii ako celku, ale spravidla ochraňuje aj verejné záujmy. Ak kódex nemá byť samoúčelný, požiadavky nesmú byť všeobecné, ale naopak adresné. Pravidlá musia byť kontrolovateľné a kontrolované.

Odvetvové etické kódexy sa snažia korigovať možné neférové konanie, ktoré by
sa mohlo vyskytnúť v snahe  získať konkurenčnú výhodu. Nebezpečenstvo takéhoto konania je stále veľké (nekvalitné služby, ohováranie konkurenta,
korupcia, zavádzajúce praktiky, klamlivá reklama atď.)

Firemné  etické kódexy sú veľmi rôznorodé.
Niektoré jednoducho špecifikujú legálne požiadavky  na svojich zamestnancov.
Iné zasa slúžia ako „sprievodca“ praxou vo vnútri finančnej inštitúcie.

Aj keď všetky kódexy majú určité ohraničené  pôsobenie, je vždy lepšie mať takýto kódex, ako ho nemať. I keď samotná existencia etického kódexu nezaručuje, že firma  nepoškodí jednotlivca, či verejnosť, existuje mnoho dôvodov, aby tieto kódexy existovali.
Literatúra  uvádza najmä tieto výhody, pre ktoré je dobré etické kódexy vo firmách používať:

1.Pomáha novoprijatým zamestnancom pri formovaní ich rozhodnutí
   a konkrétneho správania.

2.Môže byť použitý ako dokument, na ktorý sa môžu zamestnanci /alebo firma/
   odvolať, ak sa od nich požaduje určité konanie.

3.Núti zamýšľať sa mnohých zamestnancov nad ich povinnosťami a poslaním,
   ktoré majú ako jednotlivci alebo ako skupina,  k firme, ku klientom
   i k spoločnosti ako celku.

4.Motivuje ľudí konať rovnakým morálnym spôsobom.

5.Vzhľadom na to, že ľudia nie sú vždy objektívni vo svojich rozhodnutiach, majú
   sklony k zľahčovaniu a zjednodušovaniu, kódex ich môže permanentne
   usmerňovať.

6.V prípade, že je zamestnanec navádzaný svojim nadriadeným na neetické
    konanie, môže svoje odmietnutie takto konať vysvetliť práve existenciou
    etického kódexu firmy.

7. Existujúci kódex môže slúžiť ako podklad pre ďalšiu diskusiu  i prípadnú
    modifikáciu.

8. Existencia a rozvoj etických kódexov sú dôležité  v záujme samotného
    podnikania. Znižuje sa totiž nutnosť prijímania mnohých administratívnych
    a striktných nariadení vo finančnej sfére.

9. Etický kódex má možnosť presvedčiť a ubezpečiť klientov i celú spoločnosť,
    že firma koná podľa etických princípov a že prípadné „odchýlky“ sú
    kontrolované i regulované práve pomocou morálneho kódexu.

10. Etické kódexy môžu výrazne napomôcť presnejšiemu definovaniu 
    spoločenskej zodpovednosti  podnikania, ale i samotnej spoločenskej
    zodpovednosti ako takej.

Ako zostaviť etický kódex – na to nie je všeobecne platný návod.
Predpokladá sa však dodržanie istej postupnosti krokov:


1.Stanovanie cieľa.
   Vedenie firmy by si malo vopred ujasniť, čo od kódexu konkrétne očakáva.
   Nie je možné od neho očakávať, že bude univerzálnym prostriedkom na
   automatickú zmenu správania a že určite nenahradí ďaľšie formy pôsobenia na
   ľudí.
2.Rozbor etickej situácie v podniku.
   Etický kódex by mal reagovať na konkrétne etické problémy, ktoré sa vo firme
   vyskytujú. Preto je potrebná podrobná znalosť  situácie a atmosféry vo firme.
   Preto je vhodné uskutočniť vo firme etický audit. Najlepšie je, keď je
   realizovaný nezávislou inštitúciou.
3.Spôsob prípravy etického kódexu.
   Samozrejme, že rozhodujúcu úlohu  pri zavádzaní etického kódexu má vedenie
   firmy, ktoré rozhodne o tom, či kódex bude sformovaný ako výsledok konsenzu
   medzi zamestnancami, vedením a ostatnými zainteresovanými stranami, alebo
   to bude vyjadrenie názoru vedenia firmy.
   Ak má byť kódex účinný, mal by byť výsledkom diskusie vo firme.
   V opačnom prípade hrozí, že zamestnanci ho nebudú schopní, či ochotní
   akceptovať a nestotožnia sa s ním.
   Samozrejme, že kódex má byť aj výrazom základných cieľov vlastníkov firmy,
   výrazom ich chápania vzťahu etiky a podnikania.
4.Spôsob implementácie kódexu.
   Taký spôsob zavedenia kódexu, kde zamestnanci podpisom potvrdia, že kódex
   čítali a boli s ním oboznámení, je nepostačujúci. A už vôbec nie je vhodné iba
   jeho vyvesenie niekde na vývesnú tabuľu či iné miesto. Pri jeho zavádzaní by
   mali zohrať dôležitú úlohu metódy diskusie a konzultácií so zamestnancami.
   Tu dvojnásobne platí, že byrokratické metódy sú nevhodné.
5. Kontrola dodržiavania pravidiel etického kódexu.
    Už pri jeho zavedení je vhodné definovať pravidlá kontroly ako napr.spôsob
    kontroly,  obdobie, sankcie v prípade porušenia  a podobne.
    Dobré je, keď nielen riadiaci pracovníci, ale aj ostatní zamestnanci majú
    možnosť upozorniť na porušovanie kódexu iným pracovníkom vrátane členov
    vedenia firmy. Firma však musí pre to vytvoriť vhodné podmienky
    a informačné kanály. Niekde je to podnikový časopis, inde horúce linky, či
    schránka dôvery a pod.

    Aby  etický kódex plnil všetko to, čo sa od neho očakáva, musí byť
    predovšetkým:
-     realistický
-     zrozumiteľný a jednoznačný
-     kontrolovaný a sankcionovaný

                              Pokračovanie

 

Použitá literatúra:

Klopfer,M.,: Etika podnikania, Bratislava, SPN 1995

Luknič, A.S.,: Štvrtý rozmer podnikania – etika.,Bratislava,
                       Slovak Academic Press 1994
Remišová,A.,:  Etické kódexy, Bratislava, Ekonóm 1998

Remišová, A.,: Podnikateľská etika, Bratislava, Ekonóm 1997

Remišová, A.,: Etika a ekonomika, Bratislava, Ekonóm 2004

 Liška,V.,Lachkovič,R., Nováková,J., Zumrová,J.: Kolektivní investování,
                                  Praha:  Bankovní institut, 1998
Anzenbacher,A.: Úvod do etiky, Praha, Zvon 1994


   

 

 
 

Najbližšie číslo vyjde 26. septembra 2016, časopis vychádza 4 krát ročne (informácie tu )
ISSN 1336 - 5711                     Vydáva Derivat  s.r.o.,  Nábrežie  armádneho generála Ludvíka Svobodu 34, Br
atislava

 
 Copyright 2004 - Derivat s.r.o. Webdesign - KdeJe Software