Rozdeľovacie transakcie systému národných účtov ESA 2010

Riadenie kreditného rizika v Tatrabanke

Investičné limity v penzijných fondoch

K rozdeľovacím transakciám systému národných účtov ESA 2010

Halloween efekt na finančných trhoch

Informácia pre čitateľov a autorov

 

 

 

   Archív

    Dnes

  Hlavná stránka

 

 

     

 

 

 

Jozef Budský
herec, režisér, scenárista, pedagóg

* 11.6.1911 Praha, Česká republika
† 31.1.1989 Bratislava


 
Životopis
 

Svojou divadelnou tvorbou J. Budský, herec českého pôvodu, pomohol vytvoriť podmienky pre samostatný vývoj začínajúceho slovenského profesionálneho divadla. K plnému rozvoju jeho umeleckej osobnosti došlo pod vedením režiséra V. Šulca v Bratislave. Za krátky čas stvárnil viac ako 30 veľkých postáv, vynikol najmä ako doktor Galén v Šulcovej inscenácii Čapkovej hry Bílá nemoc (1937).

Po rozpustení českej činohry SND požiadal o preloženie do slovenského súboru. Budský, ktorého prejav bol viac rozumový než citový, vniesol do slovenskej činohry, vedenej zástancom psychologického realizmu J. Borodáčom, modernejšie, expresionizmom naplnené herectvo.

Po roku 1939 začal samostatne režírovať. Niektoré jeho inscenácie vyzneli ako protesty proti slovenskému fašizmu a vyvolali útoky oficiálnych predstaviteľov (najmä ministra vnútra A. Macha).

Po vojne sa stal sa umeleckým šéfom činoherného súboru SND a vo svojej tvorbe využíval socialistický realizmus. V roku 1956 začala Budského nová tvorivá etapa, v ktorej syntetizoval všetky svoje dovtedajšie skúsenosti a divadlenú poetiku realizoval nielen na klasických, ale i na súčasných českých a slovenských dramatických textoch. Aj v 70. rokoch si jeho inscenácie uchovali strhujúcu divadelnosť a citovú podmanivosť.
Vrcholom jeho televíznej režisérskej tvorby sa stala inscenácia Sofoklovej tragédie Kráľ Oidipus (1978). Zaslúžil sa o rozvoj televíznej publicistickej dramatiky (Postupimská konferencia). Vo filme debutoval už v roku 1938, veľké role stvárnil až po vojne (Vlčie diery, Kapitán Dabač). Hral v televíznych filmoch (Sám vojak v poli, Louis Pasteur, Hra o láske a smrti), režíroval aj v rozhlase.
Až do odchodu do dôchodku (1979) formoval progresívny divadelný názor, režíroval, hral, autorsky pripravoval pre javisko, ale aj pre rozhlasový mikrofón, filmové či televízne štúdiá, pritom 25 rokov ako profesor réžie vychovával na VŠMU divadelný dorast (Mária Kráľovičová, Juraj Nvota a iní).

Napriek tomu, že prežil štyri režimy, že zažil popri priazni osudu aj nepochopenie, spochybňovanie, ba i zatracovanie, vždy ostal samým sebou, a tak nevdojak tvoril a napĺňal hodnotové rebríčky svojej doby.

Pochovaný je na ružinovskom cintoríne v Bratislave.

Pôsobenie
1928-30 Vinohradská spevohra
1930 Divadlo českého severovýchodu
1932-35 Divadelná spoločnosť Josefa Burdu
1935-77 herec SND v Bratislave (1935-38 česká činohra, od 1938 člen slovenského súboru, od 1939 režisér, 1945-53 umelecký šéf Činohry SND)
1950-54 vedúci Odborného divadelného kurzu pri Štátnom konzervatóriu
1950-76 pedagóg VŠMU v Bratislave (1959 docent, 1965 profesor)
 

 

Tvorba

 

Ocenenia
1958 Štátna cena Klementa Gottwalda
1960 zaslúžilý umelec
1961 Rád práce
1966 národný umelec
1975 Cena ZSDU za divadelnú tvorbu

Scenár
1963 Ivanov

Réžia
1963 Ivanov
1979 Višňový sad

Herec
1938 Co se šeptá (Rudolf Martin)
1947 Varúj!
1948 Bílá tma (Laco Pánek)
Vlčie diery
1951 Boj sa skončí zajtra (poslanec KSČ)
1959 Kapitán Dabač
1962 Tri razy svitá ráno
1964 Sám vojak v poli (generál Evers)
Mlčania mora
1965 Mŕtvi nespievajú
1966 Majster kat
Vrah zo záhrobia
1967 Šahin
1969 Génius
1970 Medený gombík (profesor Genner)
Zločin slečny Bacilpýšky (múdry starec)
1971 Nevesta hôľ (mlynár)
1972 Zajtra bude neskoro (Laube)
1976 Americká tragédia

 

Spracované s použitím stránok www.osobnosti.sk, www.orangeportal.sk, http://encyklopedia.sme.sk

 
 

 Odborný dvojmesačník For Fin           www.forfin.sk            Vydávanie bolo dočasne zastavené           Vydavateľstvo FIN STAR