December

  2014  

 

 

Ekonomické a politické vzťahy Ruska a Ukrajiny

Rozpočtový rámec verejných služieb vo vybranej oblasti verejného sektora

Conceptual fundamentals of global anti-carbon fund

Vonkajšie vzťahy SR v oblasti ekonomiky a politiky : počiatky, integrácia a súčasné výzvy

Seriál : Odchýlky od racionality pri investovaní 

Informácia pre čitateľov a autorov

 

   Archív

    Dnes

  Hlavná stránka

 

 

     
Andrej Teluškin
Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie

 

Vonkajšie vzťahy SR v oblasti ekonomiky a politiky: počiatky, integrácia a súčasné výzvy

         

Slovenská republika (SR) získala nezávislosť 1. januára 1993 v dôsledku pokojného rozdelenia Československa. Tento moment môžeme považovať za počiatok moderných dejín slovenskej zahraničnej politiky, ktorá za ostatných dvadsať rokov zažila tak výrazné úspechy, ako aj bolestivé zlyhania. Po získaní suverenity sa v slovenskej spoločnosti podarilo dosiahnuť široký konsenzus ohľadne hlavných zahraničnopolitických priorít štátu. K prvoradým úlohám patrili:

 získať široké medzinárodné uznanie. Tento cieľ sa podarilo dosiahnuť dosť rýchlo. K 1. máju 1993 bola SR uznaná vládami 99 štátov sveta. Od prvého dňa svojej existencie sa Slovensko stalo členom Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorá sa neskôr transformovala na Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). 9. januára 1993 bola SR prijatá za člena OSN a 30. júna 1993 sa stala členským štátom Rady Európy;

 vybudovať štátne štruktúry zodpovedné za realizáciu zahraničnej politiky štátu a vypracovať plnohodnotnú zahraničnopolitickú doktrínu. Tu sa vyskytli určité ťažkosti, ktorých prekonanie si vyžiadalo čas a značné úsilie. Hlavný problém spočíval v nedostatku kvalifikovaných kádrov, pretože po rozpade Československa väčšina kariérnych diplomatov zostala pracovať v Prahe, kde pred rozpadom sídlili všetky ústredné zahraničnopolitické inštitúcie a úrady. Okrem toho treba brať do úvahy aj to, že v 90. rokoch Ministerstvo zahraničných vecí SR nemalo potrebnú nezávislosť pri výkone zahraničnej politiky štátu. Často bolo len predĺženou rukou na presadzovanie záujmov jednotlivých mocenských zoskupení, ktoré iba navonok pripomínali politické strany v ich súčasnom ponímaní. V dôsledku toho sa objektívna slabosť diplomatickej služby SR odzrkadľovala na celkovej úrovni zahraničnej politiky štátu, pre ktorú bola v tom období typická nedôslednosť a rozporuplnosť

–  pripojiť sa k vyspelým demokratickým štátom a vstúpiť ako rovnoprávny člen do kľúčových medzinárodných zoskupení, predovšetkým do EÚ a NATO. S týmto malo Slovensko najväčšie problémy. Ako sme už spomenuli vyššie, v počiatočnom štádiu zahraničná politika veľmi závisela od vnútropolitickej situácie. Proces transformácie a demokratických reforiem v tej podobe, ako ho uskutočňovala vládnuca národno-konzervatívna koalícia v polovici deväťdesiatych rokov, podľa mienky západných partnerov nespĺňal európske normy. Okrem toho nevôľu v európskych štruktúrach vyvolávali snahy Bratislavy o nezávislú zahraničnú politiku, ako aj vyhlásenia o možnosti neutrálneho postavenia Slovenska mimo všetkých blokov a zoskupení ako akéhosi "mostu" medzi Východom a Západom. Výsledkom bolo, že rokovací proces o vstupe SR do euroatlantických štruktúr v r. 1995 poznamenali vážne komplikácie. Ostro bolo kritizované aj črtajúce sa zblíženie s Ruskom, ku ktorému došlo aj vďaka zahraničnopolitickej izolácii, v ktorej sa ocitlo Slovensko v polovici deväťdesiatych rokov. Situácia vyvrcholila v roku 1997, keď na júlovom samite NATO v Madride a decembrovom samite EÚ v Luxemburgu boli prijaté rezolúcie, ktoré nepočítali so vstupom Slovenska do týchto štruktúr, čo znamenalo krach euroatlantických ambícií Slovenska a odklad ich splnenia do nedohľadna. Toto je najtrpkejšia porážka slovenskej diplomacie v novodobej histórii.

 

Celý článok.

 

 

 

 
 

 Odborný dvojmesačník For Fin           www.forfin.sk            Vydávanie bolo dočasne zastavené           Vydavateľstvo FIN STAR