Február 2006

 

Kĺzavé priemery a ich využitie pri analýze devízového trhu.

Cash pooling.

Vývoj zemědělského pojištění v ČR od roku 1993.

Regulace činnosti bank v ČR.

Ázijské opcie

Konkurencieschopnosť rozvojových krajín s fixným menovým režimom 

Seriál : Finančné trhy pre začiatočníkov

Edičná  poznámka


Doc. Ing. Mária Klimiková, PhD, Ing. Radoslav Holzmann
Katedra bankovníctva a medzinárodných financií
Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave

 

    Kĺzavé priemery a ich využitie pri analýze devízového trhu

 
Moving average (kĺzavý priemer) je jedným zo základným nástrojov technickej analýzy a vznikol na základe skutočnosti, že určovanie trendu z grafu môže byť dosť obtiažne a nepresné, vzhľadom na cyklické výkyvy. Kĺzavý priemer čiastočne odstraňuje tieto volatility a používa sa na vyrovnanie kurzu. Niekedy sa kĺzavé priemery prirovnávajú ku vnútornej hodnote aktíva ako sa ju snažia stanoviť fundamentálni analytici, keďže priemer kurzov za určité obdobie v zásade vyjadruje skutočnú hodnotu očistenú od náhodných odchýlok okolo ktorej by mal kurz oscilovať. Podľa kĺzavého priemeru sa dá určiť zmena trendu cenného papiera ale aj celého trhu, ak sa aplikuje na index kapitálového trhu. Kĺzavý priemer patrí medzi základné nástroje technickej analýzy, ktorý sa využíva najmä pri indikátoroch. Medzi základné indikátory, ktoré využívajú kĺzavé priemery patria MACD, Price R.O.C., Momentum. Kĺzavé priemery však neoznamujú čo bude alebo má byť, ale potvrdzuje čo bolo v minulosti. Hovoria o tom, že trend sa zmenil, čo sa prejaví na jeho kĺzavom priemere. Pri práci s kĺzavými priemermi si musí analytik (investor) najprv zodpovedať mnoho otázok, niektoré definuje expert na technickú analýzu J.J. Murphy: Ktorú cenu použiť? Aký typ kĺzavého priemeru použiť? Koľko dní použiť? Treba použiť viac kĺzavých priemerov? a pod.[1]
Kĺzavý priemer sa mení v čase a pri postupnom výpočte priemeru sa postupuje vždy o jedno obdobie dopredu a zároveň posledné obdobie zo skupiny, z ktorej je priemer počítaný sa už do výpočtu neberie. Stanovenie aká cena sa pre výpočet používa je značne závislé od jednotlivého aktíva a od analytikov. Môže sa použiť cena záverečná; priemer otváracej a záverečnej; priemer minimálnej, maximálnej a poslednej; alebo použiť kĺzavý priemer zvlášť pre otváracie a zvlášť pre zatváracie ceny. Najčastejšie sa pri konštrukcii využíva záverečná cena. Základné typy kĺzavých priemerov sú:
·                                Jednoduchý – vypočíta sa ako suma jednotlivých kurzov v danom časovom období delené počtom kurzov. Na všetky ceny sa kladie rovnaký dôraz.
·                                Vážený – väčší dôraz sa kladie na aktuálnejšie ceny. Vypočíta sa tak, že sa každá cena vynásobí váhou (číselný rad od 1 do n, kde n je počet dní kĺzavého priemeru) a potom súčet týchto cien sa vydelí sumou váh. Na poslednú cenu je kladená n-krát väčšia váha ako na tú, ktorá bola pred n dňami.
·                                Exponenciálny (exponenciálne vážený) – vypočíta sa ako vážený súčet dnešnej ceny a včerajšej hodnoty kĺzavého priemeru, kde váha pre dnešnú cenu je a a pre včerajší kĺzavý priemer je 1-a stanovené v percentách. Hodnota a sa z počtu dní na % prepočíta nasledujúcim vzorcom:                                                 a =2 / (časové obdobie +1)
·                                Trojuholníkový (centrovaný) – patrí medzi menej používaný kĺzavý priemer. Hlavná váha sa priraďuje dátam v strede časového obdobia. Podľa spôsobu výpočtu ho možno definovať ako dvakrát vyrovnaný jednoduchý kĺzavý priemer. Napríklad pre 21-denný trojuholníkový kĺzavý priemer sa vypočíta 11-denný jednoduchý kĺzavý priemer a z neho opäť 11-denný jednoduchý kĺzavý priemer, ktorý bude predstavovať trojuholníkový kĺzavý priemer.
Výber časového obdobia je veľmi dôležitý a závisí od typu trendu, ktorý sa má identifikovať. Pre primárne trendy sa používajú 10, 15, 20, 25, 30-dňové kĺzavé priemery, pre sekundárny trend 10, 13, 20, 26-týždňový a pre dlhodobý terciárny trend 200-dňový, 40, 45-týždňový, prípadne 12, 18, 24-mesačný kĺzavý priemer. Čím je časové obdobie dlhšie, tým sú významnejšie signály na predaj a kúpu, ktoré sa pomocou neho dajú určiť. Platí však, že neexistuje žiaden dokonalý čas, ktorý zaručene funguje pri kĺzavých priemeroch. Čo funguje na jednom trhu, nemusí na inom a čo funguje pre jedno aktívum nemusí pre iné. Avšak určite platí, že čím je čas dlhší, tým je aj analýza spoľahlivejšia. Zväčša sa využívajú 2 kĺzavé priemery (5 a 15 dňové; 10 a 20 dňové, 10 a 30 týždňový), ktoré sa navzájom porovnávajú a tým sa určujú signály na kúpu alebo predaj. Platí, že ak krátkodobý prerazí dlhodobý zhora nadol, ide o signál na predaj a opačne. Ďalším využitím kĺzavého priemeru je jeho porovnanie so samotným kurzom finančného aktíva s cieľom identifikovať zmenu  trendu a určiť signály na predaj alebo kúpu. Signál na predaj je, ak kurz klesne pod svoj kĺzavý priemer a naopak, ak kurz pretne kĺzavý priemer zo spodu nahor, je to signál na kúpu. Kĺzavé priemery sú veľmi nápomocné a užitočné, ak je trh v trendovej fáze (keď sa nemení trend), vtedy dávajú veľmi zreteľné signály na nákup a predaj. V čase nevýrazného alebo žiadneho trendu často dávajú kĺzavé priemery nepravdivé signály. Kĺzavý priemer sa okrem použitia na vyrovnanie ceny (kurzu) môže aplikovať aj na vyrovnanie indikátorov technickej analýzy (MACD, Momentum, RSI, a pod.).
Pomocou tohto vyrovnania sa dá odstrániť ďalšia časť trendov vo vývoji kurzu a dajú sa následne využiť tie isté interpretácie vzťahu kĺzavý priemer a indikátor ako pri cene.
Kĺzavé priemery sa zväčša vysvetľujú a aplikujú na akciových trhoch. Rovnako dobre sa však dajú využiť aj na devízovom trhu. Na nasledujúcom grafe sú zaznačené 200-dňové kĺzavé priemery jednoduchého, exponenciálneho a trojuholníkového typu a vývoj kurzu slovenskej koruny voči Euru od roku 2000 do polovice roka 2003.
Uvedený graf potvrdzuje, že pomocou dlhodobého priemeru je možné veľmi dobre určiť trend kurzu. Dlhodobý priemer nevytvára síce príliš veľa signálov na nákup alebo predaj, ale o to významnejšie sú. Z grafu je zrejmé, že typ kĺzavého priemeru vplýva na to, či vhodne odporúča investorom kúpu a predaj. Podľa grafu možno jednoznačne povedať, že exponenciálny kĺzavý priemer vytváral najlepšie signály, t.j. reagoval ako prvý na zmenu kurzu.
Vychádza to z jeho podstaty, keď väčšie váhy sa kladú na posledné ceny, pričom pri jednoduchom kĺzavom priemere majú všetky ceny rovnakú váhu, čo pri takomto dlhom časovom období nevytvára spoľahlivý nástroj na určenie nákupných, či predajných signálov.
Trojuholníkový priemer zase kladie väčšiu váhu na stredné hodnoty a reaguje a neskôr na zmeny ako exponenciálny.     
Príklad ako reagovali rôzny typy trendu možno poukázať na zmenu trendu pred voľbami v roku 2002, ktorý nastal v polovici apríla 2002. Na túto prudkú zmenu zareagoval najskôr exponenciálny priemer. Po mesiaci sa kurz SKK/EUR a exponenciálny kĺzavý priemer rovnali pri hodnote 42,57 SKK/EUR. Trojuholníkový a jednoduchý kĺzavý priemer zareagovali na zmeny kurzu až o týždeň neskôr pri hranici 42,83 SKK/EUR. Oveľa vyšší rozdiel bol pri určení predajného signálu po skončení volieb, keď exponenciálny kĺzavý priemer odporúčal predaj pri hranici 43,3 SKK/EUR, no a jednoduchý a trojuholníkový pri úrovni 42,65 SKK/EUR o dvadsať dní neskôr. Takže, ak by sa investor v tomto období striktne držal len signálov jednoduchého a trojuholníkového kĺzavého priemeru, nakúpil by pri úrovni 42,83 a predal pri úrovni 42,65 SKK/EUR a vytvoril by pri danom obchode stratu.

Pre investora musí byť dôležitý aj vývoj krátkodobého kĺzavého priemeru, ktorý skôr reaguje na zmenu trendu a pri porovnaní s dlhodobým priemerom vytvárajú spoločne lepšie nákupné a predané signály. Pri krátkodobom kĺzavom priemere sa už nepozorujú také rozdiely medzi jednotlivými typmi kĺzavých priemerov ako pri dlhodobých, kde najlepšie výsledky mal jednoznačne exponenciálny kĺzavý priemer. Predsa len o niečo lepšie výsledky vykazuje exponenciálny kĺzavý priemer, tým, že dáva väčšie váhy na posledné kurzy.

 

Celý článok



[1] Murphy, J. J.: Technical analysis of the financial markets. New York. NYIF 1999. s.196.
 
 

Najbližšie číslo vyjde 15.septembra 2018,  časopis vychádza 4 krát ročne (informácie tu )
ISSN 1336 - 5711                     Vydáva Derivat  s.r.o.,  Nábrežie  armádneho generála Ludvíka Svobodu 34, Br
atislava

 
 Copyright 2004 - Derivat s.r.o. Webdesign - KdeJe Software