VEDECKÝ ČASOPIS     -     SCIENTIFIC JOURNAL                           ISSN 1336 - 5711                        

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------                                                                           

2 / 2020   

 

Zmeny v metodike určovania výslednej miery proticyklického kapitálového vankúša a príčiny týchto zmien

Hlavné trendy vývoja v sektore nebankových finančných inštitúcií

Legislatívne zmeny na dani z príjmov fyzických osôb  v SR 

Prevencia vzniku ekonomických podvodov

Machine learning and Bitcoin price prediction

Teoretické prístupy ku kapitálovej štruktúre podnikateľských subjektov

Rámec a opatrenia týkajúce sa štatistiky obyvateľstva a zamestnanosti v systéme národných účtov ESA 2010

Vplyv vysokej miery konkurencie na kumuláciu rizík v sektore bankovníctva s možným dopadom na reálnu ekonomiku

Finančné inštitúcie v historickom vývoji a ich postavenie vo vybranom období - 2.časť

K problematike online poistenia v komerčných poisťovniach na komerčnom poistnom trhu v SR

Analytický pohľad na ekonomické aspekty pandémie COVID - 19 v SR

Finančné transakcie systému národných účtov ESA 2010 - 4.časť

Junckerov plán oživenia investičnej činnosti v EU z roku 2014 : reálne výsledky a problémy

Spätný pohľad na genézu a príčiny vzniku svetovej finančnej krízy a jej prejavy na Slovensku

Informácie pre čitateľov a autorov, vzor príspevku

 

 

 

 

      Archív

         Vyhľadávanie

      Hlavná stránka

     

Finančné inštitúcie v historickom vývoji a ich postavenie

vo vybranom období.

 II.

 

Peter BALÁŽI

 

 

1.     Second Bank of the United States pod vedením Williama Jonesa

1.1 Prvé kroky Williama Jonesa

 

Skutočnosť, že nová banka sa ako jediná banka rozvíjala so širokou pobočkovou sieťou, so sebou samozrejme prinášala aj mnohé negatíva. Náležitosťou bankovky bol totižto podpis poverenej osoby. Jednalo sa výhradne o prezidenta banky, riaditeľa pobočky alebo pokladníka. Táto prax značne zbyrokratizovala schopnosti pobočiek vydávať bankovky. Pravdou však je, že na to prax sa sťažovali najmä pobočky, ktoré emitovali veľké množstvá bankoviek do obehu a zhoršovali kondíciu banky ako takej. Týmto sa dostávame ku primárnemu problému pobočkovej siete Bank of the United States, a tým bola možnosť kontroly pobočiek. Manažment pobočiek bol v podstate minimálny a možnosť kontroly ich činnosti bola založená len na základe pokladníkovej správy do Philadelphie raz mesačne. Osobné, lokálne a regionálne záujmy boli v prípade väčšiny pobočiek vždy nadradené záujmu banky ako federálnej inštitúcie s celoštátnym záujmom finančnej stability. Pri absencii modernej komunikácie, približne dekádu pred začiatkom stavby železníc v USA, trvalo približne štyri týždne, kým sa informácia z New Orleans dostala do Philadelphie. Prezident Jones sa teda o činnosti banky dozvedal so štvor- až osemtýždňovým omeškaním, čo samozrejme znemožňovalo akokoľvek koordinovať politiku pobočiek. William Jones, kandidát biznis sféry z Philadelphie, bol mužom, ktorému záležalo primárne na ziskovosti celej banky a na vysokých dividendách.

 

Celý článok.

 Copyright 2004 - Derivat s.r.o. Webdesign - KdeJe Software