Kolektívne investovanie v Maďarsku a Poľsku

                                                           (Pokračovanie z minulého čísla)

 

Kolektívne investovanie v Maďarsku dosiahlo za posledné obdobie veľký rozmach a zabezpečilo si svoju adekvátnu pozíciu medzi ostatnými finančnými sprostredkovateľmi peňažného trhu. Tak ako aj v prípade Českej republiky a Slovenska začiatky budovania finančného trhu začali po páde totalitného režimu. A predsa sa dá v prípade Maďarska nájsť množstvo odlišných krokov, ktoré viedli k súčasnej úrovni kolektívneho investovania a celkovo finančného trhu. Asi najpodstatnejší rozdiel spočíval v tom, že Maďarsko nenasledovalo príklad bývalého Československa v použitej metóde rozpredaja štátneho majetku v podobe kupónovej privatizácie. Princípy predaja majetku boli nasledovné. Maďari postupovali sofistikovanejšie a celý spôsob predaja nastavili vtedajším podmienkam. Systém bol prispôsobený vtedajšej legislatíve tak, aby sa zabránilo vzniku komplikovaných situácií a tým pravdepodobnosti vzniku podvodov. Nekládli sa príliš veľké nároky na vzdelanie v oblasti investovanie a občanom tak nevznikalo priveľa „otáznikov“. Akcie jednotlivých podnikov určených na predaj boli umiestnené na burzu cenných papierov. Vďaka snahe sa podarilo aspoň čiastočne oživiť kapitálový trh už na začiatku jeho budovania. V Maďarsku bolo vybraných 20 najstrategickejších podnikov a renomované zahraničné investičné banky a poradenské firmy pomáhali štátu pri privatizačných projektoch. Pre každú firmu mal byť nájdený strategický investor a časť akcií bola určená na uvedenie prostredníctvom budapeštianskej burzy. Cela akcia však skončila fiaskom. Žiaden z vybraných podnikov sa nedarilo dlhé roky predať z dôvodu odporu manažérov a program bol následne zrušený. Zahraničný investori napriek zlyhaniu privatizácie pocítili snahu Maďarska o tvorbu kvalitného právneho a stabilného prostredia. Tým sa v Maďarsku otvorili veľké výzvy na vybudovanie stabilného, efektívneho a spravodlivého ekonomického systému založeného na princípoch trhovej ekonomiky.

 

Kolektívne investovanie v Maďarsku je upravené zákonom 120/2001 o kapitálovom trhu. Tento zákon je harmonizovaný s legislatívou Európskej únie (UCITS). Prijatím zákona o investičných fondoch na konci roka 1991 vznikla možnosť pre vytváranie investičných fondov v Maďarsku. Aj Maďarsko sa priblížilo ku krajinám z rozvinutým zmyslom pre finančné investovanie, kde si kolektívne investovanie získalo značnú popularitu. Účastníci trhu, maďarské investičné fondy, správcovské spoločnosti sa rozhodli na konci roku 1993 založiť asociáciu správcovských spoločností pod názvom BAMOSZ.

Hlavné úlohy asociácie sú:

 

·        Vytváranie expertných posudkov regulácií, vyhlášok a zákonov, lobing a harmonizácia legislatívy

·        Prezentovanie investičných fondov prostredníctvom adekvátnej PR

·        Zber údajov o finančných trhoch

·        Podpora špecializovaného vzdelávania a tréningov.

·        Budovanie vzťahov s obdobnými zahraničnými organizáciami

·        Tvorba profesionálnych odporúčaní, bežných princípov, tvorba pravidiel investičnej etiky

 

Asociácia podstúpila na konci roka 2003 významnú transformáciu. V posledných rokoch sa aktivity členov BAMOSZ značne zmenili. Veľké množstvo spoločností spravujúce exkluzívne investičné fondy rozvinuli svoje ďalšie rýchlo rastúce aktivity ako napr. správa penzijných fondov či portfóliový manažment. Výsledkom týchto zmien je snaha asociácie získať hlavnú úlohu pri reprezentácii významu správcov aktív kapitálového trhu. BAMOSZ chce vedúcu úlohu z pohľadu týchto zmien premietnuť do všetkých interných procesov. Asociácia v súčasnosti okrem zastrešovanie domácich maďarských správcovských spoločnosti je otvorená aj pre rôzne iné spoločnosti, ktorých aktivity sa týkajú aj penzijných fondov. Asociácia ma v súčasnosti 22 členov. Ide najmä o manažérov investičných fondov a správcovských spoločností. Dôležitosť asociácie je zvýraznená aj tým, že všetky spoločnosti spravujúce verejné investičné fondy sú členmi asociácie.