Ing. Ctibor Pilch,
Katedra bankovníctva a medzinárodných financií
Národohospodárskej fakulty
Ekonomickej univerzity v Bratislave

                             Slovenská mena od svojho vzniku po dnešok

Napriek tomu, že obdobie, počas ktorého fungovala, funguje a bude fungovať slovenská koruna je a aj  bude relatívne krátke, stojí za to zastaviť sa pri jej vzniku a vývoji. 

1.Čo predchádzalo vzniku samostatnej slovenskej meny.
 
Transformačný proces v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia
Reštriktívna monetaristická politika bola typická pre začiatok transformačného procesu v roku 1990 v Československu.
V roku 1990 bola československá koruna trikrát devalvovaná (z 12 KČS/USD na 28 KČS/USD) a dosiahla tak vlastne úroveň bývalého čierneho kurzu. Tieto devalvácie mali na jednej strane pozitívny vplyv na vývoz, na druhej strane však mali výrazný inflačný účinok.
Zároveň došlo začiatkom roka 1991 k rozsiahlej liberalizácii cien tovarov a služieb v situácii, keď takmer neexistovala konkurencia, trh ešte stále ovládali štátne monopoly a na dovoz spotrebných tovarov bola uvalená dovozná prirážka.
Došlo k prudkému zvýšeniu spotrebiteľských cien o 30% a do konca roka 1991 ceny stúpli celkovo o 58%. V dôsledku prísnej mzdovej politiky klesli v priebehu roka reálne dôchodky o približne 30%. Hrubý domáci produkt poklesol za rok 1991 o 16% a miera inflácie vzrástla z takmer nulovej hodnoty na 6,6% ku koncu roka.
V roku 1991 bola zavedená vnútorná konvertibilita.
V skutočnosti to znamenalo, že podniky mali prístup k devízovým prostriedkom a zo svojich korunových účtov mohli uhrádzať platby do zahraničia. Ostala im však ponuková povinnosť. To znamenalo, že získané devízové prostriedky boli povinné odpredať banke. Prístup fyzických osôb k devízovým prostriedkom bol regulovaný stanovením limitu výmeny na jednotlivé roky.
Na počiatku transformácie bol zvolený fixný režim výmenného kurzu československej koruny. Fixný výmenný kurz v rámci fluktuačného pásma predstavoval nominálnu kotvu menovej politiky chrániacu domáce subjekty pred kurzovým rizikom a súčasne vytvárajúcu podmienky pre stabilizáciu cenového vývoja.
Dá sa povedať, že menová politika ČSFR bola úspešná pri makroekonomickej stabilizácii ekonomiky. Mieru inflácie sa podarilo v roku 1992 po cenovom šoku zo začiatku roka 1991 stabilizovať na úrovni 10%. Úspešná bola aj  pri udržiavaní výmenného kurzu koruny a pri zabezpečení vnútornej konvertibility meny.
Vyskytli sa však závažné problémy v ekonomickom a politickom vývoji Česko-slovenska. Jedným z nich boli aj veľké regionálne rozdiely.
Napr. kým celková nezamestnanosť v ČSFR dosahovala 6,6%, v ČR bola na úrovni len 2 – 3%, ale na Slovensku približne 12%. Rozdielny ekonomický vývoj v Českej a v Slovenskej republike bol zároveň aj jednou z  rozhodujúcich príčin ďalšieho politického vývoja.

2.Rozdelenie Československa, menová odluka
V roku 1992 sa predstavitelia politickej reprezentácie Slovenskej a Českej republiky dohodli na rozdelení Česko-slovenskej federatívnej republiky. Tento zámer bol potvrdený prijatím federálneho ústavného zákona číslo 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky vtedajším Federálnym zhromaždením. Ustanovili sa ním zároveň aj základné princípy delenia meny. Aktíva a pasíva Štátnej banky Československa mali byť rozdelené v pomere 2 : 1 (podľa pomeru obyvateľstva) v prospech českej strany, rovnako ako pri delení ostatných aktív a pasív ČSFR. Ani jedna z novovzniknutých centrálnych bánk sa nemala stať výlučným právnym nástupcom pôvodnej centrálnej banky. Zanikajúca ŠBČS tak mala hneď dvoch právnych nástupcov, Národnú banku Slovenska a Českú národnú banku.
Vzhľadom na to, že obom nástupníckym štátom bolo jasné, že rozdelenie štátu vyvolá značné ekonomické problémy, snažili sa dohodnúť na opatreniach, ktoré by mohli tieto problémy aspoň čiastočne zmierniť. Medzi vládami ČR a SR boli koncom roka 1992 podpísané zmluvy zakotvujúce budúcu spoluprácu v rôznych oblastiach.
Z  hľadiska meny bola najvýznamnejšia Zmluva o menovom usporiadaní z 29. októbra 1992, ktorá počítala so zánikom spoločnej meny a jej nahradením národnými menami. Kurz oboch vznikajúcich mien k československej korune sa stanovil v pomere 1 : 1.

3.Vznik samostatnej slovenskej meny
Na obdobie prechodného používania československej koruny bol zriadený Menový výbor, ktorý bol tvorený zástupcami obidvoch centrálnych bánk. Súčasne boli vypracované zmluva o colnej únii a zmluva o platobnom styku medzi SR a ČR, ktorej základ spočíval v clearingových účtoch zriadených v jednotlivých národných bankách. Pohľadávky z platobného styku boli rozdelené na tzv. starý a nový blok. Do starého bloku patrili pohľadávky, ktoré vznikli pred 8.2.1993. Ako zúčtovacia jednotka sa tu používala tzv. zúčtovacia koruna XCS, ktorej kurz bol fixovaný 1 XCS = 1 SKK = 1 CZK. Pohľadávky vzniknuté po 8.2.1993, tzv. nový blok, sa už zúčtovavali v zúčtovacích jednotkách ECU. Na preklenutie nerovnováhy na clearingových účtoch bol povolený tzv. medzný úver vo výške 130 mil. ECU, ktorý bol úročený 5%.
Dňa 18. novembra 1992 bol prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, ktorá sa stala novou emisnou bankou na Slovensku. Svoju činnosť začala uskutočňovať k 1.1.1993.
Jej základnými úlohami bolo:
1. zabezpečiť priebeh menovej odluky a vytvorenie samostatnej meny,
2 .zabezpečenie vonkajšej a vnútornej stability slovenskej koruny,
3. vytvoriť legislatívne a ekonomické prostredie pre komerčné banky na Slovensku.
Dátumom vzniku samostatných mien bol 1. január 1993, kedy došlo k rozdeleniu ČSFR. K tomuto dátumu zároveň z ústredia ŠBČS pre SR vznikla Národná banka Slovenska, a v Českej republike súčasne vznikla Česká národná banka. Keďže však z technických a z organizačných dôvodov, ale hlavne z dôvodu nepripravenosti nových bankoviek nebolo možné uskutočniť súčasne výmenu federálneho obeživa za nové, zvolil sa neskorší termín, aby sa oba nové štáty mohli pripraviť. Týmto termínom mal byť 30. jún 1993. Dovtedy mala medzi oboma štátmi fungovať menová únia. Počas tohto prechodného obdobia mala ako platidlo naďalej zostať československá koruna.
Rozdelením  ČSFR však pokračoval rast nedôvery nielen zahraničných objektov, ale aj obyvateľstva k  slovenskej korune, čo sa prejavilo v náraste devalvačných očakávaní. V dôsledku toho nastal silný odlev peňažných prostriedkov zo Slovenska do Čiech, čo na jednej strane vyvolalo nedostatok zdrojov na Slovensku, a na strane druhej zas neprimeraný rast peňažnej masy v ČR. V dôsledku silného tlaku na devalváciu slovenskej koruny tiež došlo k výraznému poklesu devízových rezerv.
Česká strana dohodu o menovej únii predčasne vypovedala, a preto došlo 8. februára 1993 k menovej odluke. Tento deň súčasne považujeme za deň vzniku slovenskej koruny.
Keďže nové slovenské bankovky a mince, ktoré mali nahradiť federálne obeživo ešte neboli pripravené, najvhodnejším riešením sa zdalo byť kolkovanie federálnych bankoviek.
Menovú odluku a výmenu peňazí komplikovala skutočnosť, že nebolo známe skutočné množstvo obeživa, ktoré sa na území SR do 8.2.1993 nachádzalo, ale len jeho teoretické množstvo. Množstvo peňazí v obehu k 31.12.1992 na území SR sa určilo teoretickým rozdelením federálneho obeživa pri vzniku menovej únie v pomere 2 : 1.
Výmenu federálnych bankoviek vykonala NBS na základe zákona NR SR č. 26/1993 Z.z. o opatreniach na zabezpečenie prechodu česko-slovenskej meny na slovenskú menu a o zmene a doplnení devízového zákona zo dňa 2. februára 1993 a Nariadenia vlády SR č.27/1993 Z.z. o niektorých opatreniach na zabezpečenie prechodu na slovenskú menu.
Fyzickým osobám sa na základe tohto zákona vymieňali bankovky jednorazovo do výšky 4000 Kčs (výmena sa vyznačila do občianskeho preukazu) a podnikateľom do výšky pokladničného zostatku ku dňu výmeny.
Obyvateľstvo i právnické osoby si preto pred menovou odlukou ukladali vyššie objemy hotovostí na účty a vkladné knižky, aby ich v termíne výmeny bankoviek mali čo najmenej.
Mince zostali v obehu až do ich nahradenia novými platidlami tak v Českej, ako aj v Slovenskej republike.
O kolkovaní a organizačnom zabezpečení menovej odluky v prípade predčasného vypovedania dohôd jednou zo zmluvných strán sa rozhodlo už na jeseň 1992. Výrobu kolkov zabezpečila kanadská tlačiareň cenín Canadian Banknote Company. Kolky prišli na Slovensko po vianociach.
Proces kolkovania sa začal 13.1.1993 a prebiehal pod gesciou NBS a za účasti komerčných bánk (VÚB, Slovenskej štátnej sporiteľne, Slovenskej poľnohospodárskej banky, Ľudovej banky a IRB). Na prácach sa najviac podieľala VÚB, vzhľadom na to, že  v tej dobe pre NBS vo svojich trezoroch na základe mandátnej zmluvy spravovala väčšinu zásob obeživa. Celá akcia sa udiala za asistencie polície. Samotná výmena bankoviek sa vykonala v dňoch 4.2. až 7.2. (Fyzické osoby 4.2. až 6.2. a  právnické osoby a živnostníci v dňoch 6. a 7.2.). Ku 8.2.1993 bolo na jedného obyvateľa okolkovaných približne 5 200 Sk.
Že bol celý proces náročný, dokazuje aj fakt, že pri menovej odluke bolo vymenených spolu 71 409 000 kusov bankoviek v celkovej hodnote 26 947 000 000 Sk.
Slovenské bankovky sa začali pripravovať už v roku 1990, hoci sa ešte nevedelo, že bude samostatná SR a slovenské bankovky. Bývalá ŠBČS mala záujem nahradiť bývalé federálne obeživo so svojimi socialistickými motívmi. Na súťažiach sa zúčastnili aj slovenskí autori. Preto keď bolo treba zabezpečiť výrobu a tlač slovenských bankoviek, prevzali sa návrhy slovenských autorov zo súťaže, ktoré sa ešte upravovali. Bankovky a mince sa emitovali v priebehu roka 1993. Bankovky boli tlačené v tlačiarňach BA Banknote v Ottave v Kanade a Thomas De La Rue v Basingstoke vo Veľkej Británii a v závode tejto firmy na Malte. Nové slovenské mince vyrazila Štátna mincovňa Kremnica. Prvou slovenskou mincou v obehu bola desaťkoruna, ktorá bola emitovaná v deň vzniku slovenskej meny 8. februára 1993.

4.Vznik NBS
NBS bola zriadená zákonom NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska ako emisná banka Slovenskej republiky. Svoju činnosť ako centrálna banka začala vykonávať od 1. januára 1993. Jej zriadenie bolo podmienené novým štátoprávnym usporiadaním Slovenskej republiky.
V dobe jej vzniku bolo hlavnou úlohou Národnej banky Slovenska zabezpečovanie vonkajšej a vnútornej stability slovenskej meny. V súčasnosti je však hlavným cieľom NBS už len udržiavanie cenovej stability. Za týmto účelom NBS :
1.určuje menovú politiku
2.vydáva bankovky a mince
3.riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný obeh, platobný styk a zúčtovávanie dát  platobného styku, a stará sa o ich plynulosť a hospodárnosť
4.vykonáva dohľad nad bezpečným fungovaním bankového systému a  nad vykonávaním bankových činností
5.zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných menových inštitúciách a v operáciách na medzinárodných finančných trhoch súvisiacich s plnením menovej politiky
6.vykonáva ďalšie činnosti podľa zákona o NBS a osobitných zákonov.
Okrem týchto úloh NBS získala aj určité legislatívne právomoci. Predkladá vláde návrhy zákonov týkajúce sa slovenskej meny, peňažného obehu a spolu s Ministerstvom financií predkladá vláde návrhy zákonov dotýkajúce sa devízového hospodárstva a bankového sektora.
Najvyšším riadiacim orgánom NBS je Banková rada, ktorá určuje menovú politiku a nástroje na jej uskutočňovanie, a rozhoduje o menových opatreniach Národnej banky Slovenska. Členmi bankovej rady sú guvernér, dvaja viceguvernéri, dvaja vrchní riaditelia a traja ďalší členovia. Môžu byť menovaní na najviac dve šesťročné volebné obdobia. Guvernéra a viceguvernérov menuje a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády, po schválení  Národnou radou Slovenskej republiky. Dvoch členov spomedzi vrchných riaditeľov a troch ďalších členov vymenúva vláda na návrh guvernéra. Národnú banku Slovenska navonok zastupuje guvernér.

5.Slovenská mena v prvom roku svojej existencie
Rok 1993 bol prvým rokom existencie samostatnej Slovenskej republiky. Ekonomika Slovenska sa musela okrem rozdelenia štátu vyrovnať aj s dôsledkami liberalizácie a reštrikčnej stabilizačnej politiky z rokov 1991-1992. Samotné rozdelenie spôsobilo rozpad časti dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi slovenskými a českými podnikmi, zánik prerozdeľovacích procesov, existujúcich v rámci federácie, a navyše aj nezanedbateľné náklady na vytvorenie nových inštitúcií štátu. To sa prejavilo aj v deficite štátneho rozpočtu, ktorý dosiahol schodok 23 mld. Sk (6,8% HDP).
Pre slovenskú ekonomiku bola navyše charakteristická veľmi nepriaznivá štruktúra s vysokým podielom ťažkého priemyslu a výroby polotovarov, ako aj zlý stav veľkých zbrojárskych podnikov postihnutých konverziou, ktoré ešte koncom 80-tych rokov mali vyše 40% podiel na celkovej strojárskej výrobe. Situáciu v zahraničnom obchode komplikovala aj dovtedajšia orientácia na trhy krajín RVHP.
V spojitosti so vznikom Slovenskej republiky zároveň došlo k viacerým významným ekonomickým udalostiam, ako je vznik slovenskej meny, zavedenie vlastnej menovej politiky a vstup do medzinárodných finančných inštitúcií. K 1.1.1993 boli uskutočnené zásadné zmeny daňového a rozpočtového systému (vznikla daň z pridanej hodnoty, bol zavedený nový systém zdravotného a sociálneho poistenia). To všetko navyše v podmienkach náročného procesu transformácie slovenskej ekonomiky na trhové hospodárstvo.
Okrem týchto skutočností, formujúcich vnútorné ekonomické prostredie, vývoj slovenského hospodárstva ovplyvnila aj pokračujúca recesia vo vyspelých ekonomikách a transformačné problémy väčšiny krajín strednej a východnej Európy.
V dôsledku uvedených faktorov bol vznik samostatného štátu sprevádzaný prehĺbením recesie. Pokles ekonomickej výkonnosti sa prejavil hneď v prvom štvrťroku, no v priebehu roka sa ho podarilo čiastočne vykompenzovať. Za celý rok sa tak HDP znížil o 4,1% a v absolútnych číslach dosiahol 336,7 mld. Sk. Pre porovnanie, HDP v roku 1992 poklesol až o 7%.
Pokles priemyselnej produkcie dosiahol dokonca 13,5%. Vo vývoji priemyselnej štruktúry pretrvávala tendencia k posilňovaniu energeticky a materiálovo náročných výrob s nižšou pridanou hodnotou. Pokles stavebníctva o 26,1% súvisel s celkovou recesiou v ekonomike, a tým so znížením investičného dopytu, ako aj so zmenšením operačného priestoru podnikov a poklesom exportu stavebných kapacít. Pozitívnym prvkom vo vývoji štruktúry ekonomiky bolo podstatné zvýšenie významu sektora služieb, ktorého podiel na tvorbe HDP dosiahol v roku 1993 približne polovicu.
Celková miera inflácie (meraná vývojom spotrebiteľských cien) dosiahla v roku 1993 25,1%. Na náraste cenovej hladiny sa najviac podieľalo zavedenie DPH a rozdelenie ČSFR a následná menová odluka. V číselnom vyjadrení malo na náraste cenovej hladiny rozhodujúci podiel práve zavedenie DPH, bez ktorého by celková miera inflácie meraná v spotrebiteľských cenách predstavovala približne 12 až 13%. Výrazný vplyv na vývoj inflácie mala tiež júlová devalvácia slovenskej koruny a úprava DPH a ďalších spotrebných daní v auguste. Na rast spotrebiteľských cien pôsobili aj administratívne opatrenia vlády spojené s úpravou sadzieb prepravných a telekomunikačných taríf, poplatkov a poistného.
Zhoršila sa aj situácia na trhu práce, ktorú možno charakterizovať mierou nezamestnanosti. Tá dosiahla 14,4%, čo oproti roku 1992 predstavuje prírastok o 4%. Napriek tomu však v ekonomike ešte stále existovala značná prezamestnanosť, predovšetkým v štátnych podnikoch. Na nedostatočne funkčnom trhu práce došlo napriek tomu k rastu priemernej nominálnej mzdy o 18,5%. Tento vývoj sa odzrkadlil aj na produktivite práce, ktorá poklesla v priemere o 0,9%, v priemysle dokonca o 10,4%.
Celkový obrat zahraničného obchodu sa oproti predchádzajúcemu roku znížil o 7,3% a bilancia zahraničného obchodu vykázala záporné saldo 32 mld. Sk. Väčší medziročný pokles pritom zaznamenal vývoz (o 11,4%). Najväčší prepad vývozu bol v obchode s Českou republikou a so štátmi SNŠ. Dovoz poklesol o 4,5%, a opäť najviac v obchode s Českou republikou (aj vplyvom zavedenia 10% dovoznej prirážky). Citeľné oslabenie zahraničnoobchodných vzťahov medzi SR a ČR dokumentuje skutočnosť, že objem obchodnej výmeny medzi oboma republikami dosiahla v roku 1993 iba 68% úrovne roku 1992.
V komoditnej štruktúre zahraničného obchodu nedošlo v roku 1993 k podstatnejším zmenám: vo vývoze sa udržiaval vysoký podiel produkcie s nízkym stupňom finalizácie a ďalej sa znížil podiel strojov a zariadení. Položky tohto typu naopak prevládali v dovoze.
Celková konsolidovaná bilancia za rok 1993 dosiahla aktívne saldo 1,7 mld. Sk.  Deficit zahraničného obchodu bol kompenzovaný bilanciou služieb, ktorá vykázala kladné saldo 12,8 mld. Sk, kapitálovým a finančným účtom (17,8 mld. Sk) a položkou chýb a omylov (1,1 mld. Sk). Aktívne saldo platobnej bilancie sa dosiahlo cestou získania dlhodobých úverov od MMF a Svetovej banky, úverov komerčných bánk a podnikového sektora, formou priamych investícií a znížením dlhodobých pohľadávok SR voči zahraničiu.
Peňažná zásobe meraná agregátom M2 sa v priebehu roka zvýšila o 38,8 mld. Sk, čo predstavovalo ročný nárast o 18,1%. Koncom roka dosiahla peňažná zásoba 253,2 mld. Sk. K zvýšeniu peňažnej zásoby došlo v obidvoch jej základných zložkách. Peňažný agregát M1, zahrnujúci obeživo a netermínované vklady, dosiahol 116,3 mld. Sk, a zvýšil sa o 7,6%. Kvázipeniaze vyjadrujúce termínované korunové a devízové vklady pri vzraste 28,8% dosiahol 136,9 mld. Sk.
Vývoj peňažnej zásoby bol v priebehu roka ovplyvňovaný mimoriadnymi okolnosťami súvisiacimi najmä s menovou odlukou. Zmena štruktúry peňažnej zásoby sa týkala najmä výrazného poklesu podielu obeživa na celkovej mase peňazí zo 14,4% na začiatku roka na 9,9% koncom roka. Pri relatívne stabilizovanom podiele netermínovaných vkladov to znamenalo pokles podielu agregátu M1 na peňažnej zásobe o 4,5 boda.
Nadpolovičný podiel na agregáte M2 dosiahli kvázipeniaze, najmä vplyvom podstatného nárastu podielu devízových vkladov zo 6,3% na 11,3% z celkového objemu M2. Tvorbu korunových vkladov negatívne podmieňovali viaceré faktory, najmä devalvačné očakávania po zrušení menovej únie, pokles kúpyschopnosti slovenskej koruny pri súčasnom raste životných nákladov, a nízka likvidita podnikateľskej sféry.
Stav obeživa ku koncu roka poklesol o 5,8 mld. Sk na 25,1 mld. Sk. Prudký pokles obeživa v prvých dvoch mesiacoch roka zhruba o 13 mld. Sk bol dôsledkom limitovania výmeny bankoviek a tiež hromadného ukladania zvyšku vymieňaných peňazí na účty v bankách.
Za hlavné zdroje prílevu peňazí do ekonomiky možno považovať autonómne faktory tvorby peňazí, a to predovšetkým nárast čistého úveru vláde (15,1 mld. Sk). Približne rovnakou mierou sa na tvorbe peňazí podieľalo poskytovanie domácich úverov, smerujúcich prevažne do podnikovej sféry.
Závažnou negatívnou črtou vývoja korunových úverov bol vysoký objem úverov z minulých rokov s ohrozenou, resp. rizikovou návratnosťou a vznik nových rizikových úverov. Príčinami tohto stavu boli najmä rýchle zmeny podmienok pre podnikanie, nízka úspešnosť podnikateľských projektov, ako aj chyby pri rozhodovaní o poskytovaní úverov obchodnými bankami.
V roku 1993 došlo k overeniu schopnosti Národnej banky Slovenska zvládnuť úlohu centrálnej banky samostatného štátu. Od svojho vzniku NBS uskutočňovala umiernene monetaristickú menovú politiku.
Základnými prioritami, ktoré si pre tento rok NBS stanovila, boli:
- minimalizácia vzostupu cenovej hladiny
- udržanie vnútornej konvertibility.
NBS udržiavala v priebehu roka fixný výmenný kurz slovenskej koruny voči
5-zložkovému košu mien (USD, DEM, ATS, CHF, FRF) v rámci fluktuačného pásma plus mínus 0,5%. Od začiatku roka rástli devalvačné očakávania vedúce k rastúcim dovozom a vyššiemu dopytu po cudzej mene, čo sa odrazilo v poklese devízových rezerv v NBS. K 30.4.1993 bol ich stav len 175 mil. USD.
V dôsledku negatívneho vývoja NBS sprísnila prístup bánk na devízový fixing a tiež aj devízovopovoľovaciu činnosť. Pre obyvateľstvo bol stanovený limit nákupu valút vo výške 4 000 Sk, ktorý bol v druhom polroku zvýšený na 7 500 Sk. Zároveň s medzinárodnými finančnými inštitúciami rokovala o poskytnutí pôžičiek na stabilizáciu devízových rezerv.
Z dôvodu nízkeho východiskového stavu devízových rezerva ich pokračujúceho poklesu sa NBS 10.7. rozhodla devalvovať slovenskú korunu o 10% oproti voľne vymeniteľným menám a súčasne bol zmenený váhový pomer mien v menovom koši:

  Mena                   USD       DEM      ATS        CHF        FRF
  Váha                 49,06%    36,16%   8,07%     3,79%    2,92%
Kurz SKK         33,0620   19,2550   2,7410   21,6370   5,6690
Krížový kurz         1,000       1,717    12,061     1,528      5,832

 Zdroj: NBS

Absolútna definícia hodnoty menového koša potom vyzerala takto :
1 IDX =
0,01484 USD + 0,01878 DEM + 0,02944 ATS + 0,00175 CHF + 0,00515 FRF
kde IDX predstavuje tzv. menový index, ktorý vyjadruje teoretickú hodnotu slovenskej koruny voči americkému doláru v nepriamej kotácii USD/SKK. Zavedenie menového koša umožňuje určovať výmenný kurz Sk
pomocou jedinej veličiny – kurzu SKK/USD.
Pri dokonale fixnom devízovom režime platí 1 IDX = 1 SKK. V prípade oscilačného pásma môže kurz nadobúdať hodnoty v intervale od 1 – Δ do 1 + Δ, pričom Δ je maximálna odchýlka od stredu pásma.
Percentuálny podiel jednotlivých mien v menovom koši bol určený na základe štruktúry devízových inkás a platieb. Vývoj oficiálneho kurzu Sk, stanovovaného NBS, závisel od vývoja krížových kurzov DEM a USD na svetových trhoch, od vývoja ponuky a dopytu po devízových prostriedkoch, vyjadreného saldom na devízovom fixingu, ako aj od politiky a zámerov centrálnej banky.
Napriek viacerým negatívnym faktorom sa v tomto roku podarilo vhodne zvolenou menovou politikou stabilizovať situáciu. Základnými cieľmi NBS bolo udržanie inflácie na úrovni 10-12% a tiež udržanie stabilného kurzu koruny. Menový vývoj v tomto období možno rozdeliť na dve časti:
V prvom štvrťroku výrazne klesli devízové rezervy a pôsobili silné inflačné tlaky. V nasledujúcom období sa začal prejavovať prílev devízových prostriedkov. Tieto zdroje pochádzali z pôžičky System Transformation Facility od MMF a z Structural Adjustment Loan od Svetovej banky a z emisie cenných papierov NBS. Tieto pôžičky boli poskytnuté na preklenutie krátkodobej nerovnováhy platobnej bilancie. Devízové rezervy pokrývali len 0,7-mesačný celkový dovoz tovarov a služieb, pričom limitná hodnota požadovaná MMF je 3 mesiace. Po júlovej devalvácii sa kurz slovenskej koruny stabilizoval a pohyboval sa v rámci fluktuačného pásma.
Svojou menovou politikou NBS zamedzila vzostup cenovej hladiny na začiatku obidvoch polrokov (vplyv zavedenia dane z pridanej hodnoty v januári, devalvácia slovenskej koruny v júli) a pri celkovej ročnej inflácii 25,1% dosiahnuť tzv. „core“ infláciu na úrovni približne 8%.
Druhou prioritou NBS bolo udržanie vnútornej konvertibility, a to pri silných devalvačných očakávaniach, nepriaznivom vývoji zahraničného obchodu a pri uplatňovanej fiškálnej a štrukturálnej politike. Aby sa jej podarili zvládnuť nepriaznivý vývoj devízových rezerv a zabezpečiť financovanie schodku bežného účtu platobnej bilancie, musela NBS využiť administratívne nástroje, reštriktívne nástroje pre devízový fixing, úverovú politiku a uskutočniť 10% devalváciu slovenskej koruny. Ďalším dôsledkom vývoja v devízovej oblasti bolo zvýšenie vonkajšej zadĺženosti.
                                                     
                                                              Pokračovanie

Použitá literatúra:

Knihy:

Jankovská, A a kol.: Medzinárodné financie. Bratislava: Jura Edition, 2003.
Sobek, O.: Menová teória a politika. Bratislava: Ekonóm, 2003.
Hlavatá, I.: Menová analýza a prognóza. Bratislava: Ekonóm, 1998.
Beňa,J.: Vývoj slovenskej meny od roku 1993, Diplomová práca NHF EU 2004,ved.DP Pilch,C.

Články:
Jankovská, A.: Devízová politika v Slovenskej republike. Biatec, roč. 8, 2000, č. 12.
Kohútiková , E.: Slovensko na ceste za eurom. Biatec, roč. 11, 2003, č. 5.
Polhorský, V.: Vývoj kurzu slovenskej koruny od februára 1993 do júna 2000. Biatec, roč. 8, 2000, č. 8.
Baričák, B.: Na peňažnom trhu stabilita, na devízovom trhu tlak na pokles domácej meny. Burza, 2001, č. 1.
Sivák, R.: Determinanty vývoja devízových kurzov a ich vplyv na podnikateľské riziko. IBC - International Business Cooperation, roč. 12, č. 3, r. 2001.

Iné materiály:
Výročné správy NBS 1993 – 2003

Internet:
www.etrend.sk
www.nbs.sk
www.statistics.sk
www.sonda.sk
www.ecb.int