|
|
Štefan Leška
Narodený 21. októbra 1757 vo Vrbovciach – zomrel 25. februára1818 v Kis-Káres.
Bol slovenský filológ, prekladateľ, spisovateľ, novinár , redaktor Prešpurských novín.
Život
Jeho životné osudy boli poznačené chudobou a zaznávaním. Už v útlej mladosti vo svojom rodisku vo Vrbovciach sa nedostal pre chudobu do škôl, preto ho otec - krajčír učil čítať a písať po slovensky a latinsky. Preto si aj sám musel zarábať na živobytie a len za veľmi ťažkých podmienok mohol roku 1781 dokončiť štúdia na evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu potom vykonával učiteľské povolanie, bol však súčasne aj kantorom a organistom pri tamojšej maďarsko-slovenskej evanjelickej cirkvi, ako aj redaktorom Prešpurských novín. Ich vydavateľ Tállayi mu podľa všetkého nemohol za redigovanie novín poskytnúť slušnejší plat, preto si musel Leška vypomáhať kantorstvom, ba aj “korigovaním slovenských kníh, ktoré sa v Prešpurku tlačili". Mal teda trojaké zamestnanie, aby vôbec mohol nejako vyžiť.
Pre agilného Lešku to však nemohlo byť trvalé riešenie. Keď sa nezlepšovali jeho príjmy, hlavne z redigovania novín, rozhodol sa nastúpiť kňazskú dráhu, od ktorej očakával aj lepšie finančné zabezpečenie. Vedenie novín prenechal svojmu priateľovi Jánovi Vyskydenskému a sám odišiel na žiadosť Michala Inštitorisa-Mošovského do Čiech. Pôsobil najprv desať rokov na českom vidieku v Černilove, v Krížliciach a v Krabšiciach. Odtiaľ prešiel za kazateľa do Prahy, kde dosiahol v marci 1796 vysokú hodnosť superitendanta (biskupa) českých ev. a. v. cirkevných zborov. Už vtedy pod vplyvom Francúzskej revolúcie ako priateľ poddaných roľníkov písal verše o jeho revolučných nádejach a viere v zrušenie poddanstva.
V Prahe našiel Leška priaznivé podmienky aj pre básnickú i novinársku tvorbu. Jeho dom, ako hovoria súčasníci sa zmenil na “akýsi hotel de Rambouillet" (pravda, v malom meradle), prvej novočeskej básnickej školy. Tu sa čítali básne a iné príspevky pred uverejnením a potom sa posudzovali." Ani vo vysokej funkcii superitendanta v Prahe sa Leška nezbavil biedy. Preto prijal miesto obyčajného dedinského kňaza v Duna-Egyházu pri Pešti (r. 1798), pretože bolo lepšie platené. Po dvanástich rokoch prešiel do Kis-Káresu, kde aj zomrel.
Dielo
Okrem diel teologických, vydával aj vlastné i preložené piesne z nemčiny, pričom sa prejavil jeho básnický talent, ktorý chválil aj Pavel Jozef Šafárik. Pre uľahčenie života nevoľných roľníkov v Čechách vydal r. 1792 v Prahe dielo: Nova lotterie pro Hospodáře a Hospodině, ako aj takmer štyristostranovú knihu Poklad národu, aneb prospěšné naučení v pěkných příbezích, tak aby lid byl rozumnější, lepší, možnejší. V Prahe tiež spolupracoval s vynikajúcimi českými básnikmi a v zborníku Antonína Puchmayera: Nové básně (Praha 1798) uverejňuje epigramy aktuálneho spoločenského zamerania. Veľa jeho básní zostalo v rukopise. Nadaný Leška rýchlo vzbudil pozornosť českých vedeckých pracovníkov. Pravdepodobne na popud Dobrovského začal v Prahe úmornú a namáhavú excerpciu k Dobrovskému nemecko-českému slovníku. Pred svojím odchodom z Čiech dal nezištne výsledok svojej dlhoročnej a usilovnej práce Dobrovskému, ktorý ho použil pri zostavovaní veľkého Nemecko-českého slovníka. Dlhé roky potom pokračoval Leška v jazykovednom výskume a v zhromažďovaní materiálu, ktorý potom tiež odovzdal najvýznamnejšiemu českému filológovi doby národného obrodenia - Jozefovi Jungmannovi pre jeho Česko-německý slovník. S vďačnosťou ho spomínal aj významný slovenský novinár a jazykovedec Juraj Palkovič za obetavú pomoc, ktorú mu Leška poskytol svojimi príspevkami k zostaveniu celoživotného diela Česko-nemecko-latinského slovníka. Lešku označoval za najlepšieho znalca našej reči v tejto dobe. Leška zanechal v rukopise doteraz nedocenenú jazykovednú prácu - lexikálne zrovnávanie slovanských jazykov s maďarčinou, zvané Hungaria polyglota, ktoré vyšlo neskôr tlačou pod názvom Elenchus vocabulorum Europaeorum… (Budín 1825).
Význam
Osobnosť Štefana Lešku sa stala obľúbenou a často spomínanou. Ján Kollár vo svojej Slávy dcére (zv. IV, znelka 55), stavia ho medzi zaslúžilých Slovanov. Pavel J. Šafárik a František Palacký v spoločnom diele Počátkové českého básníctví, obzvláště prosodie (Bratislava 1818, s. 115), dávajú mu celkom oprávnene epiteton „znamenitý“, ktoré mu patrí za jeho literárnu, vedeckú i novinársku prácu.
Spracované s použitím stránok www.osobnosti.sk, www.orangeportal.sk, http://encyklopedia.sme.sk
|
|
Odborný dvojmesačník For Fin www.forfin.sk Vydávanie bolo dočasne zastavené Vydavateľstvo FIN STAR |
|