|
|
Vianočná dohoda o utvorení SNR (r. 1943)
Po dlhých rokovaniach zástupcov KSS, demokratických a občianskych skupín a sociálnej demokracie uzavreli v decembri roku 1943 v Bratislave dohodu, ktorá ich zaväzovala jednotne a centrálne viesť boj slovenského národa s cieľom odstrániť nacisticko-nemecký systém a fašistický režim domácich vládcov na Slovensku. Vianočná dohoda sa stala základným dokumentom slovenského národného frontu.
Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský, za občianske skupiny Jozef Letttrich, Ján Ursíny, Matej Josko a Peter Zaťko a za sociálnodemokratickú stranu Ivan Horváth. Ideové smery na Slovensku, ktoré i po 6. októbri 1938 zotrvali na zásadách protifašistickej demokracie a viedli dodnes aktívny odpor proti politickému, hospodárskemu a kultúrnemu znásilňovaniu slovenského ľudu a ktoré dnes reprezentujú skutočné zmýšľanie všetkých vrstiev slovenského ľudu, dohodli sa na vytvorení spoločného politického vedenia, ktorým bude Slovenská národná rada ako jediný reprezentant politickej vôle slovenského národa doma. a) Úlohou a cieľom Slovenskej národnej rady je:
1. Jednotne a centrálne viesť boj slovenského národa za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu, vykonávaného i doma uzurpátormi politickej moci.
2. V prvej príhodnej chvíli prevziať všetku politickú, zákonodarnú, vojenskú i administratívne výkonnú moc na Slovensku a vykonávať ju podľa vôle ľudu až do tej doby, kým slobodne zvolení zástupcovia ľudu nebudú môcť všetku moc prevziať.
3. Po prevzatí moci, len čo to bude možné, Slovenská národná rada sa postará, aby slovenský ľud si voľne a slobodne určil svojich zástupcov, ktorým SNR všetku moc odovzdá.
4. SNR bude vo svojej moci postupovať v dorozumení s československou vládou a celým zahraničným odbojom, ktorých prácu na medzinárodnom a vojenskom poli uznáva a ju podporuje.
b) Tu združené smery a zložky dohodli sa na týchto zásadách:
1. Želáme si, aby národ slovenský a národ český, ako najpríbuznejšie slovanské národy, utvárali ďalšie svoje osudy v novej ČSR, spoločnom to štáte Slovákov a Čechov a na podklade princípu rovný s rovným.
2. Želáme si úzku spoluprácu so všetkými slovanskými štátmi a národmi, menovite so ZSSR, v ktorom vidíme záštitu slobodného života a všestranného rozmachu malých národov vôbec a slovanstva zvlášť.
3. Budúca ČSR má viesť svoju zahraničnú politiku v duchu týchto zásad, a preto sa má na poli zahranično-politickom a vojensko-politickom opierať o ZSSR.
4. Vnútorné usporiadanie budúcej ČSR má byť demokratické, majú sa však vykoreniť všetky tendencie fašistické, rasistické, totalitné a také, ktoré budú v rozpore s týmito zásadami. V tomto duchu má byť vnútorný politický režim pevne vedený, pritom však demokratický. Treba sa vystríhať omylov a chýb minulosti.
5. Myšlienku demokracie treba preniesť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národného dôchodku medzi všetko obyvateľstvo bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudsky dôstojný.
6. Kultúra, školstvo a výchova majú byť vedené spomenutými zásadami. Zachovaná má byť sloboda náboženských vyznaní, vylúčený má však byť vplyv cirkvi na smer a vedenie štátu.
7. O definitívnej úprave týchto otázok rozhodnú – a to menovite o ústavno-právnej úprave pomeru slovenského národa k národu českému – zo slovenskej strany výlučne slobodne zvolení (určení) zástupcovia slovenského národa.
Bratislava, Vianoce 1943
|
|
Odborný dvojmesačník For Fin www.forfin.sk Vydávanie bolo dočasne zastavené Vydavateľstvo FIN STAR |
|