Seriál : Finančné trhy pre začiatočníkov

 

Vzhľadom na to, že naše stránky číta aj nemálo čitateľov z radov podnikateľov, menežérov a študentov, ktorí sa doposiaľ nešpecializovali na oblasť finančných trhov, rozhodli sme sa v našom časopise časopisu publikovať aj základné texty z tejto problematiky.

Na rok 2006 sme pripravili témy z oblasti bankovníctva ako napr.Centrálna banka a jej menová politika, Operácie komerčných bánk, Nástroje platobného styku, Hypotekárne bankovníctvo a mnohé iné. V prvej časti sme osvetlili obsah pojmu banková sústava.

 

 

Centrálna banka mám spravidla formu jednej inštitúcie. Môže však byť organizovaná  aj ako určitý systém bánk.  V Slovenskej republike  riadi menovú politiku Národná banka Slovenska. Má vlastnú suverenitu a nie je podriadená vláde.

Na presadzovanie svojej menovej politiky používa  viaceré nástroje.

 

Po preštudovaní tejto kapitolky by ste mali poznať štruktúru Národnej banky Slovenska, jej hlavné i čiastkové funkcie. Mali by ste chápať význam pojmu menová politika, poznať jednotlivé nástroje menovej politiky centrálnej banky a ich dopad na fungovanie národného hospodárstva.

 

 

·      stabilita meny,

·      Národná banka Slovenska, 

·      menová politika,

·      nástroje menovej politiky,

·      pravidlá likvidity,

·      úverové kontingenty,

·      povinné minimálne rezervy,

·      odporúčania, výzvy, dohody,

·      diskontná sadzba,

·      operácie na voľnom trhu,

·      reeskont zmeniek,

·      intervencie na devízovom trhu.    

 

 

Jej hlavnou úlohou je zabezpečiť stabilitu meny.

Z toho vyplývajú centrálnej banke nasledujúce úlohy:

·       určuje menovú politiku,

·       vydáva bankovky a mince,

·       riadi peňažný obeh,

·       koordinuje platobný styk a zúčtovanie bánk,

·             vykonáva dozor nad bankami.

 

Okrem úloh, ktoré slúžia na zabezpečenie stability meny  centrálna banka

 

·       vykonáva pokladničné plnenie štátneho rozpočtu,

·       zabezpečuje emisiu a umiestnenie štátnych cenných papierov,

·       riadi devízové hospodárenie,

·       spravuje štátne zlaté a menové rezervy

·       stará sa o vyrovnanú platobnú bilanciu,

·       riadi medzinárodný platobný styk a zúčtovanie,

·       zastupuje krajinu v medzinárodných menových inštitúciách, je subjektom nimi poskytovaných úverov,

·       zastupuje krajinu v operáciách na svetovom trhu peňazí,

·       koordinuje rozvoj bankového informačného systému,

·       vykonáva investičnú a obchodnú činnosť nevyhnutnú na zabezpečenie jej činnosti.

Ako bolo uvedené, centrálna banka emituje, t.j. vydáva bankovky a mince. Táto činnosť je pre centrálne banky špecifická a majú na ňu monopolné právo. V minulosti boli bankovky a mince najpoužívanejším nástrojom v platobnom styku. V súčasnosti tento spôsob  ustupuje bezhotovostnému platobnému styku. Centrálna banka zabezpečuje aj vydávanie štátnych cenných papierov, ktoré sa väčšinou emitujú na pokrytie schodku štátneho rozpočtu.

V minulosti sa schodky štátneho rozpočtu pokrývali  väčšinou z úverov poskytnutých centrálnymi bankami. Tie dnes štátu poskytujú úvery v menšej miere, ale zabezpečujú pre ne vydávanie a predaj štátnych cenných papierov.

Štát väčšinou zveruje správu štátnych zlatých rezerv centrálnej banke. Rezervy sú uložené priamo v banke alebo banka zabezpečuje ich uskladnenie na inom mieste.

Menové rezervy slúžia centrálnej banke na intervencie na devízových trhoch.

Intervenciami centrálna banka stráži a usmerňuje výmenný kurz konvertibilnej štátnej meny voči zahraničným menám.

Platobná bilancia štátu predstavuje súhrn všetkých platieb štátu  smerom do zahraničia na jednej strane a príjem všetkých platieb  štátu zo zahraničia na strane druhej. Ak sa tieto  výdaje rovnajú príjmom, hovoríme o vonkajšej rovnováhe. Táto je základným predpokladom ekonomickej stability krajiny a hospodárskeho rastu.

Ak sú výdavky vyššie jako príjmy, hovoríme o pasívnom salde platobnej bilancie, ktorého vysoká úroveň predstavuje  nebezpečenstvo pre štátny rozpočet. Ak príjmy prevýšia výdavky  hovoríme oaktívnom salde platobnej bilancie.

Úlohou centrálnej banky je sledovať stav salda platobnej bilancie a účinnými opatreniami reagovať na jej nepriaznivý vývoj. Využíva pri tom menový kurz, prostredníctvom ktorého môže ovplyvniť  vývoj platobnej bilancie. Intervenciami na devízovom trhu  môže pôsobiť na menový kurz , čo vedie k posilneniu meny alebo  naopak k jej oslabeniu, čo má následne priamy dopad na platobnú bilanciu. Posilnením domácej meny voči zahraničnej mene sa stimuluje dovoz do krajiny, pretože  výrobcovia dotanú za svoje produkty  viac peňazí. Zvýšený dovoz následne ovplyvní platobnú bilanciu. Oslabením domácej meny sa naopak podporuje vývoz, pretože v dôsledku slabšej meny sú domáce výrobky v zahraničí lacnejšie a dajú sa lepšie predať. Pasívna platobná bilancia sa zvýšeným vývozom vyrovnáva.

Centrálna banka zabezpečuje aj styk s medzinárodnými finančnými inštitúciami, zahraničnými centrálnymi a komerčnými bankami. Touto činnosťou koordinujú medzinárodnú spoluprácu, podieľajú sa na vzniku a vytváraní medzinárodných dohôd a riešení spoločných problémov.

Ako sme už hovorili, centrálna banka je bankou štátu. Prislúcha jej úloha vedenia účtov štátneho rozpočtu, iných štátnych účtov, účtov štátnych fondov a štátnych organizácií a tiež  zabezpečuje emisiu, spravovanie a splácanie štátnych cenných papierov.

Sledovanie príjmových a  a výdavkových účtov  štátneho rozpočtu  je dôležité z hľadiska schodku  štátneho rozpočtu. Ak sú výdaje štátu vyššie jako príjmy, vznikne schodok štátneho rozpočtu. Schodok sa dá pokryť pôžičkou od centrálnej banky, prípadne od komerčných bánk alebo emisiou štátnych cenných papierov. Záväzky, ktoré z neho vyplývajú, sa stávajú súčasťou štátneho dlhu.

Centrálna banka okrem vydávania štátnych cenných papierov zabezpečuje aj vyplácanie   výnosov z týchto cenných papierov a ich splatenie po ukončení ich životnosti.

Dohľad nad fungovaním bankového sektora a peňažného trhu sa vykonáva za účelom usmerňovania   vývoja a ochrany všetkých zúčastnených v tejto oblasti. Dohľad sa vykonáva nad  všetkými komerčnými bankami. Začína sa už při udeľovaní bankových licencií s dôrazom na splnenie kritérií potrebných pre vznik banky, jako aj v sledovaní jednotlivých ukazovateľov hospodárenia bánk, ktoré musia spĺňať limity z hľadiska likvidity, rizika a podobne.

Centrálna banka teda zohráva úlohu makroekonomického peňažného centra. Nesie hlavnú zodpovednosť za vývoj a kvalitu meny, preto musí mať aj tomu zodpovedajúcu právomoc – vo svojich rozhodnutiach musí byť čo najviac nezávislá od vlády a ministerstva financií.

 

V našej bankovej sústave úlohu centrálnej banky vykonáva Národná banka Slovenska, ktorá začala svoju činnosť dňa 1.1. 1993 (v súvislosti s rozdelením republiky – prvý deň jej činnosti je zároveň prvým dňom Slovenskej republiky). Jej činnosť vymedzuje zákon č. 149/2001 Z.z.

Najväčším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska (ďalej NBS) je Banková rada a výkonným orgánom direktórium NBS, ktoré zodpovedá za výkon rozhodnutí Bankovej rady. Členmi bankovej rady NBS sú guvernér, dvaja viceguvernéri, dvaja vrchní riaditelia a traja ďalší členovia. Členmi direktória sú viceguvernér poverený guvernérom NBS a vrchní riaditelia NBS.

Zákon o NBS vymedzuje jej vzťah k vláde. Na jednej strane sa hovorí o nezávislosti činnosti NBS od pokynov vlády, na druhej strane o podpore hospodárskej politiky vlády NBS. Národná banka Slovenska, podobne ako iné centrálne banky, je nositeľkou menovej politiky. Na jej plnenie používa určité nástroje.

 

Menovú politiku je možné  najširšie definovať ako systém opatrení v oblasti meny, ktorými sa majú presadiť zámery vydavateľa peňazí.

Gestorom menovej politiky je vždy inštitúcia, ktorá dáva peniaze do obehu, teda centrálna banka.

Jedným zo základných problémov, ktoré musí menová politika rozriešiť, je otázka  primeranosti množstva peňazí v obehu na zabezpečenie potrieb národného hospodárstva.

Vzhľadom na úverový charakter súčasných peňazí mení sa tento problém v dnešných podmienkach  okamžite na problém úverovej politiky : na problém množstva úverov, ktoré je vzhľadom na potreby národného hospodárstva primerané.

Všetky systémy emisie bankoviek používané v čase pred prvou svetovou vojnou mali spoločné to, že dávali emisiu bankoviek do priamej súvislosti so zlatými, resp. neskoršie s devízovými rezervami emisnej banky. Tieto systémy emisie bankoviek vychádzali zo zásady zabezpečenia voľnej zameniteľnosti bankoviek ako prvoradej zásady pre menovú politiku. Centrálna banka si nekládla za cieľ ovplyvniť  vývoj národného hopodárstva.

Dôsledky veľkej hospodárskej krízy v rokoch 1929–1933ukázali, že na zabezpečenie rovnomerného vývoja národného hospodárstva nestačí nekontrolovateľné pôsobenie  síl kapitalistického hospodárstva, ale že sú potrebné cieľavedomé zásahy štátu do vývoja národného hospodárstva.

Najdôležitejšími súčasnými nástrojmi menovej politiky sú:

 

 

a) pravidlá likvidity

b) úverové kontingenty

c) určovanie povinných minimálnych rezerv

d) morálne výzvy, odporúčania a dohody

 

Pravidlá likvidity predstavujú nástroje na zabezpečenie platobnej schopnosti komerčných bánk a ochrany vkladateľov, jako aj stanovenie záväznej štruktúry aktív a pasív banky.Cieľom je dodržanie pravidel obozretnosti a  minimálneho rizika v nakladaní s peňažnými prostriedkami. Niekedy centrálne banky siahajú aj ku kontingentáciam maximálneho objemu úverov, hlavne však zavedenie úverových limitov pre jednotlivé úverové ústavy, ktoré určujú hornú hranicu úveru, ktoré môžu jednotlivé komerčné banky národnému hospodárstvu poskytnúť.

Politika povinných minimálnych rezerv spočíva v zmene sadzieb povinných rezerv, ktoré sú obchodné banky povinné ukladať v centrálnej banke. (zvýšenie sadzby v prípade reštriktívnej a zníženie sadzby v prípade expanzívnej úverovej  politiky.) Odporúčania sa formulujú ako všeobecné priania centrálnej banky, ktoré spravidla nemajú písomnú podobu.Výzvy v porovnaní s odporúčaniami majú dôraznejší a konkrétnejší charakter. Dohody môžu mať písomnú podobu dohôd medzi bankami. Ak sa podpíšu, stanú sa právne záväznými zmluvami.

 

 

a) diskontné nástroje

b) operácie na voľnom trhu

c) reeskont zmeniek

d) devízové operácie

 

Diskontná politika spočíva v zmenách diskontnej sadzby (základnej úrokovej sadzby), tj. úrokovej sadzby, za ktorú centrálna banka poskytuje obchodným bankám úvery a ktorá nepriamo ovplyvňuje sadzby všetkých úrokov, ktoré počítajú obchodné banky svojim klientom. Centrálna banka zvyšuje  diskontnú sadzbu , keď chce sťažiť prístup k peniazom (robí reštriktívnu politiku), a naopak, ju znižuje keď chce

možnosti úverovania rozšíriť (robí expanzívnu politiku).V súčasnosti  sa tento nástroj považuje za signál, ako emisná banka hodnotí situáciu  v národnom hospodárstve a akú politiku mieni  uskutočňovať.

Operácie na voľnom trhu . V období expanzívnej úverovej politiky centrálna banka nakupuje štátne cenné papier na peňažnom trhu a tým dáva k dispozícii obchodným bankám ďalšie likvidné prostriedky, ktoré môžu použiť na rozšírenie úverov. V období reštriktívnej úverovej politiky centrálna banka tieto papiere predáva, aby tým obmedzila možnosti obchodných bánk poskytovať hospodárstvu úvery.

Reeskont zmeniek predstavuje úver poskytnutý centrálnou bankou formou odkúpenia zmeniek od obchodných bánk. Ide o odkúpenie (reeskont) bankami už eskontovaných zmeniek od ich klientov. Teda až keď tieto eskontované zmenky odkúpi centrálna banka, zvýši sa úverový potenciál komerčných bánk, tým sa môžu poskytovať vyššie úvery.

Skúsenosti ukazujú, že v menovej politike dnes nie je možné vystačiť len s ovplyvňovaním vnútroštátnej likvidity. To sa potvrdilo najmä v oblasti reštriktívnej úverovej politiky, keď centrálna banka sice obmedzovala vnútroštátnu likviditu  obchodných bánk, nevedela však zabrániť tomu, aby si banky obstarali potrebné prostriedky v zahraničí, a tým zmarili jej zámery (tzv.dovoz inflácie). Centrálne banky sa preto pokúšajú  o používanie  opatrení aj v devízovej politike, napr. tým, že podnecujú vývoz peňazí alebo intervenujú na devízových termínových trhoch.

 

?  Úlohy.

 

 

1.Ktorá je hlavná úloha centrálnej banky v ekonomike?

2.Ako sa volá centrálna banka v Slovenskej republike?

3.Čo rozumiete pod pojmom stanovenie diskontnej sadzby?

4.Čo predstavuje reeskont zmeniek?

5.O čo ide pri operáciách na voľnom trhu?

 

 

 

 

 

1.Zabezpečiť stabilitu meny.

2.Národná banka Slovenska.

3.Diskontná sadzba je úroková sadzba, ktorú platia obchodné banky pri čerpaní diskontných úverov  od centrálnej banky.

4.Ide o úver poskytnutý centrálnou bankou odkúpením už eskontovaných zmeniek od komerčných bánk.

5.Predstavujú nákup a predaj štátnych cenných papierov centrálnou bankou.

 

 

 

Hlavným cieľom centrálnej banky je zabezpečiť stabilitu meny pomocou svojej menovej politiky. Pod tento všeobecný a široký pojem je možné zaradiť úlohy, ktoré pomáhajú zabezpečiť trvalý ekonomický rast, nízku mieru nezamestnanosti, rovnováhu vonkajších ekonomických vzťahov a  rovnováhu príjmovej a výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Ide hlavne o opatrenia, ktoré pomáhajú dosiahnuť makroekonomickú stabilitu a realizáciu cieľov hospodárskej politiky. Okrem týchto hlavných cieľov plní centrálna banka aj ďalšie úlohy ako sú napr.:

-emisia bankoviek,mincí a štátnych cenných papierov.,

-správu štátnych menových rezerv,

-dohľad nad platobnou bilanciou štátu,

-styk s medzinárodnými finančnými inštitúciami, zahraničnými centrálnymi a komerčnými bankami,

-vedenie účtov štátneho rozpočtu a iných štátnych účtov,

- dohľad nad fungovaním bankového sektora a peňažného trhu .

 Na zabezpečenie týchto cieľov centrálna banka používa direktívne (príkazové) nástroje ako sú pravidlá likvidity, povinné minimálne rezervy, kontingentácia úverov, odporúčania, výzvy a dohody. Trhovými nástrojmi menovej politiky centrálnej banky sú potom hlavne stanovenie diskontnej sadzby, reeskont zmeniek, operácie na voľnom trhu a devízové operácie.